Výživa psa 
Tu si môžete prečítať osprávnej výžive psa, o tom ktoré živiny by mala strava pre vášho psaobsahovať, sú tu popísané potraviny, ktoré sú vhodné pre psov a ktorýchby ste sa mali pri podávaní svojmu štvornohému maznáčikovi vyvarovať.Tiež tu nájdete rozdelenie priemyselne vyrábaných krmív a informácie ovýžive psov v rôznych životných obdobiach
Správnavýživa je veľmi dôležitá, a ukazovateľom jej dobrej úrovne je správnyvývoj a rast šteniat, u dospelých jedincov je to zase dobrá fyzickákondícia, výborný zdravotný stav a výkonnosť psa. Strava, ktorú pesprijíma má veľký vplyv aj na kvalitu jeho srsti. Okrem správnehotelesného vývoja, závisí na správnej a dostatočnej výžive aj psychickývývoj psa. Stres z nedostatku potravy môže mať za následok zmeny vchovaní a emocionálnej stabilite psa v dospelosti. Vyváženú kŕmnu dávkumôžeme teda definovať ako kombináciu kŕmnych súčastí, ktoré dodávajúvšetku energiu a nevyhnutné živiny, potrebné k udržaniu psa v dobromzdravotnom stave s ohľadom na jeho vek a spôsob života.
Pes je mäsožravec a jeho tráviaca sústava je uspôsobená ku spracovaniumäsitej potravy. Je mylné sa domnievať, že čo je z hľadiska výživynajvýhodnejšie pre človeka, musí byť najlepšie aj pre výživu psa.Prehnaná láska majiteľa, nedôslednosť a nepravidelnosť v podávanípotravy, nadbytočné množstvo alebo nevhodne vyberané maškrty, to všetkomôže viesť k tráviacim ťažkostiam psa. Tráviace ústrojenstvo psa jepomerne krátke a potrava ním teda prechádza rýchlo. (Pre porovnaniedĺžka čriev ovce je asi sedemkrát väčšia.) Znamená to, že mäsožravcenie sú schopné využiť nebielkovinné živiny z potravy ako bylinožravce.Na druhej strane je pes schopný zožrať veľké kusy mäsa, a v tomto stavuho aj tráviť. Je to preto, že žalúdočná šťava psa obsahuje až 0,6%kyseliny soľnej, ktorá sa spolupodieľa na rozklade bielkovín. Jeho zubysú tiež, skôr než ku rozomieľaniu, uspôsobené ku trhaniu potravy namenšie kusy. V dlhom priebehu domestikácie sa však tráviaca trubicapredĺžila a pes je dnes schopný stráviť aj potravu rastlinného pôvodu aaj z nej si brať dôležité živiny. Mäso je však pre psa veľmi dôležité ajeho úplná absencia v potrave má za následok nedostatočný príjem živín.Pomer mäsa a rastlinnej zložky potravy sa mení podľa požiadaviekorganizmu pri rastu, podľa teploty prostredia či podľa výkonu psa.Rovnako ako u človeka musí potrava psovi dodávať energiu, vďaka ktorejsa nielen pohybuje, ale ktorá aj vytvára teplo, látky pre rast aregeneráciu, a taktiež ďalšie látky, ktoré tieto aktivity podporujú.
Hlavné
Sacharidysú popri bielkovinách a tukoch najdôležitejšou základnou zložkouvýživy. Sú hlavným zdrojom energie a v organizme sa menia na tzv.hroznový cukor, ktorý sa ukladá do zásoby v pečeni a svaloch. Nadbytoksacharidov sa premieňa na podkožný tuk. Asi 20%né zastúpenie sacharidovv potrave zlepšuje využitie bielkovín.
Tuky sú najkoncentrovanejšou formou energie. Ak porovnámerovnaké množstvo sacharidov a tukov zistíme, že z tukov sa vyprodukujeviac ako dvojnásobok energie, než zo sacharidov. Tuky sú dôležitouzásobárňou energie a vitamínov A a D. Ukladanie tukov chráni v zime psapred chladom. V potrave by mali byť zastúpené v pomere 5-20% podľazaťaženia psa.
Bielkoviny dodávajú telu dôležité stavebné látky. Súnenahraditeľnou živinou, predstavujúcou hlavnú súčasť energie. Určitýmspôsobom môžu tiež nahradzovať tuky a sacharidy. Bielkoviny súrastlinného aj živočíšneho pôvodu, v krmive mladých zvierat by malitvoriť asi 30%, u dospelých jedincov 22-25%.
Minerálne látky majú v organizme mnoho funkcií. Sú dôležité pretvorbu zubov, kostí a telových tekutín. Rozdeľujú sa na makroelementy,čo sú vápnik, fosfor, sodík, draslík, horčík a chlór; a mikroelementy,čo sú železo, zinok, meď, mangán, kobalt, selén a jód. Nedostatokvápnika a fosforu, za súčasného nedostatku vitamínu D spôsobujenapríklad u mláďat krivičné zmeny na kostre, ktoré, bohužiaľ bývajúceloživotné, pokiaľ nie sú liečené ešte pred dokončením kostrovéhovývoja. Vápnik a fosfor sa tiež podieľajú na pevnosti kostí a zubov.Nedostatok železa a vápnika znemožňuje zrážanie krvi. Draslík sanachádza vo vysokých koncentráciách vo vnútri buniek, a je potrebnýnajmä pri nervových prenosoch, svalovom metabolizme a metabolizme vody.Sodík, ktorý je obsiahnutý v mimobunkových tekutinách, je dôležitý prenormálne fyziologické funkcie. Sodík, spolu s chlórom, predstavujeväčšinu elektrolytov v telesných tekutinách. Horčík sa podieľa nasprávnej funkcii srdca, kostrovej svaloviny a nervových tkanív. Pomermedzi vápnikom a fosforom je nutné udržovať v rovnováhe. Mikroelementysa v organizme vyskytujú vo veľmi malých množstvách, sú súčasťoumnohých enzýmov, hormónov a vitamínov a ovplyvňujú mnohé životnéprocesy. V rastlinách a živočíšnych organizmoch sa vyskytujú vo formeorganických zlúčenín. Zastúpenie minerálnych látok v potrave má činiťasi 7%.
Vitamíny sú látky, ktoré uľahčujú a urýchľujú metabolicképrocesy a pre organizmus majú veľký význam. Nedostatok vitamínov môžeorganizmus negatívne ovplyvniť a spôsobiť rôzne metabolické poruchy aoslabenie imunitného systému, čo má za následok menšiu odolnosť vočiinfekciám a inváznym onemocneniam. Vitamíny sú teda veľmi dôležité prerast, hojenie rán, rozmnožovanie a odolnosť proti nemociam. Vitamíny sadelia do dvoch skupín, na vitamíny rozpustné v tukoch - vitamíny A,beta karotén, D, E a K a vitamíny rozpustné vo vode - komplex vitamínovB, vitamín C a H, kyselina nikotínová, kyselina pantoténová, kyselinalistová a cholín. 
Balastné látky, to je predovšetkým vláknina, ktorej podiel by vstrave nemal klesnúť pod 2%. Optimálna hladina je okolo 3%, pokiaľ sazvýši nad 5% môže znížiť stráviteľnosť potravy, využitie živín zpotravy a zvýšiť množstvo výkalov.
Mäso je pre psov najprirodzenejšou a najstráviteľnejšoupotravou. Mäso zdravých zvierat možno skrmovať surové, varením strácačasť svojej výživnej hodnoty. Mäso z núteného výseku je však nutnétepelne upraviť z dôvodu nebezpečia parazitárnych onemocnení. Mäso máveľmi nízky obsah vápnika, a vyznačuje sa nepriaznivým pomerom vápnikaa fosforu, preto ak je pes kŕmený len mäsom bez vhodných doplnkov,vyvstáva veľmi závažný problém nedostatočnej mineralizácie kostí. Mäsoje dobrým zdrojom kvalitných bielkovín, tukov, železa a niektorýchvitamínov skupiny B, má výborné chuťové vlastnosti a vysokústráviteľnosť. Ak je teda riadne doplňované zdrojmi vápnika, jódu avitamínov A a D, radí sa medzi veľmi dobré krmivá.
Vnútornosti sú síce pre psa vhodným krmivom, ale je nutnéich podávať opatrne, pretože obsahujú viacej kolagénu, fosforu, a tiežťažkých kovov. Z vnútorností je vhodné napríklad srdce, ktoré mápriaznivé zloženie bielkovín, ale obsahuje tiež viac tuku, dobré sú ajobličky či mozog, hovädzie predžalúdky, vemená, žalúdky a maternice.Črevá a pľúca sa do krmiva dodávajú hlavne pre zasýtenie, pretože samio sebe nemajú veľkú výživnú hodnotu. Slezina môže spôsobiť psovihnačku, preto je nutné používať ju veľmi uvážlivo. Výborným krmivom jepečeň, ktorá obsahuje mnoho kvalitných bielkovín, glykogénu avitamínov. Do jedálnička psa sa však nedoporučuje zaradzovať jupravidelne alebo príliš často, pretože môže obsahovať zostatky liečiv,chemikálií alebo ťažkých kovov.
Chrupavky obsahujú mnoho potrebných minerálnych látok, súzdrojom chondroprotektív a zvyšujú chutnosť potravy, na druhej stranesú dosť ťažko stráviteľné.
Kosti sú dobrým zdrojom minerálnych látok, obzvlášť potomvápnika a fosforu. Je vhodné ich podávať psovi mimo kŕmenia, okremživín mu poskytnú tiež zábavu. Prednosť je treba dávať mäkkým, väčšímkostiam z mladých zvierat, kosti z králikov a hydiny sú príliš tvrdé alámavé, a ich úlomky sú pre psa nebezpečné. Príliš veľký príjem kostívšak môže psovi spôsobiť zápchu. Odpad z hydiny, ako napríklad hlavyalebo beháky, je nutné pred podávaním tepelne upraviť.
Bravčové mäso a odpady možno podávať len obmedzene, obsahujú totiž vysoký podiel tuku.
Rybie mäso je ľahko stráviteľné, je výborným zdrojomesenciálnych aminokyselín, vitamínov a dôležitých mikroelementov. Rybyje nutné podávať až po tepelnej úprave a je nutné ich zbaviť dlhých,ostrých kostí. Silne solené, údené či marinované ryby však nie súvhodné.
Mlieko podávame len psom, ktoré ho dobre znášajú.Niektorým psom chýbajú enzýmy, potrebné k tráveniu mlieka, a to môženásledne vyvolať hnačku. Pokiaľ však mlieko psovi nevyvoláva žiadneťažkosti, niet dôvodu, prečo mu ho nepodávať. Mlieko sa podáva čerstvéalebo kyslé, skysnuté mlieko môže vyvolať tráviace poruchy. Mlieko jevýborné predovšetkým pre výživu dojiacej feny a šteniat. Dobrým zdrojomminerálnych látok, vitamínov a bielkovín je tvaroh, ktorý možnopovažovať za veľmi kvalitné krmivo, a rozhodne by nemal chýbať vjedálničku šteniat. Veľmi priaznivo tiež pôsobí na kvalitu srsti. Presvoj obsah mliečnych baktérií je tiež výborným krmivom jogurt. Možno hopoužiť po hnačkových ochoreniach alebo po podaní antibiotík, kedy jepotrebné upraviť mikroflóru čriev. Veľké množstvo bielkovín, tukov aminerálov obsahujú aj syry.
Vajcia sú tiež výdatnou potravou, mali by však byťpodávané tepelne upravené, aj keď zatiaľ nebolo preukázané, že vsurovom stave by mohli psovi spôsobiť zdravotné ťažkosti. Bieloksurových vajec však obsahuje zložku avidín, ktorá znemožňuje psomvyužívať biotín, preto sa nedoporučuje skrmovať väčšie množstvobielkov. Po tepelnej úprave však účinok avidínu mizne. Vajcia súzdrojom železa, bielkovín a vitamínov B, A a D. Niektoré psy ochotneprijímajú aj škrupinu vajca bez úpravy, ktorá je dobrým zdrojomvápnika.
Kvasnice sú veľkým zdrojom vitamínov skupiny B.
Tuky , ako zdroj energie, je vhodné pridávať len psom s nedostatočnou hmotnosťou alebo psom s vysokou záťažou.
2. Krmivá rastlinného pôvodu
Rastlinné krmivá slúžia predovšetkým ako zdroj vlákniny.
Ovsené vločky a obilný šrot je nutné pred podaním spariť,aby boli lepšie stráviteľné. Tieto prísady priaznivo ovplyvňujúkonzistenciu výkalov, a takto znižujú riziká hnačky alebo zápchy.
Ryža, a cestoviny sa podávajú vždy varené, v surovom stave sú pre psa nestráviteľné. Nie je vhodné ich však podávať obéznym psom.
Zemiaky sa pred podaním musia zbaviť všetkých nečistôt,staré zemiaky je nutné ošúpať. Všetky zemiaky sa musia rozkrájať, abysi organizmus psa, ktorý nie je uspôsobený ku tráveniu rastlín, zobralčo najviac živín a podávajú sa psovi uvarené.
Krúpy a strukoviny sa pred varením musia nechať 8 až 10hodín namočené v studenej vode, aby napučali. Strukoviny obsahujúznačné množstvo rastlinných bielkovín, väčšina psov ich však odmieta,pretože sú pre nich ťažko stráviteľné a môžu vyvolať tráviace poruchy anadúvanie.
Zelenina sa pridáva do chladnúceho krmiva v surovomstave, dobre očistená a nastrúhaná alebo rozkrájaná. Je dôležitousýtiacou zložkou a strave dodáva dôležité vitamíny. V lete podávamešalát, mrkvu, žihľavu, kapustu, kaleráb, karfiol, červenú repu,púpavové listy; v zime mrkvu, ktorá má najlepšie dietetické vlastnostia je teda obzvlášť dobrá pre psov s tráviacimi problémami, ružičkovýkel, zeler, poprípade sušenú zeleninovú zmes.§
Nevhodná potrava
Kakao - všetky krmivá, obsahujúce kakao sú pre psov toxické, a vo väčších dávkach môžu spôsobiť aj smrť psa.
Korenené a solené potraviny podávané príliš často, môžu spôsobiťtráviace problémy psa, ochorenia pečene a obličiek, zápaly análnychvačkov alebo zhoršenie kvality srsti.
Strukoviny, čerstvý chlieb, kapusta, kaleráby a karfiol by mali byť do kŕmnej dávky zaradzované len v malých dávkach, pretože nadúvajú.
Voda
Voda je základ života a je nevyhnutnou súčasťou organizmu, čo platí aj prepsov. Nedostatok vody spôsobuje dehydratáciu, a to vedie ku vznikuširokej škály ťažkostí. Fatálne následky môže mať už strata jednejdesatiny vody, preto by mal pes mať neustále prístup k čistej, čerstvejvode. Psy sa napájajú výlučne pitnou vodou. Na vodu musí pes maťsamostatnú misku, nemožno používať rovnakú misku ako na krmivo. Dennáspotreba vody u dospelého psa je 35-50 ml/kg živej hmotnosti psa.Dostatočné množstvo vody je dôležité najmä pre šteňatá a starších psov.Potreba vody sa tiež zvyšuje u dojčiacich feniek, pri vyššej záťažipsa, pri vyššej teplote prostredia a pri hnačkách. Pri kŕmení psasuchými krmivami je dostatočný prísun čerstvej vody veľmi dôležitý. Vniektorých prípadoch, ako sú hnačky, extrémna záťaž apod. je vhodnépodávať vo vode aj elektrolyty v podobe rôznych komerčných preparátov.
Kŕmenie šteniat
príprava zmesy 
Šteňaby malo byť kojené šesť týždňov. Prikrmovať možno šteňatá už od vekutroch týždňov, kedy sa im začínajú prerezávať ostré, mliečne zuby.Šteňa je potrebné už odmalička navykať na kŕmny režim a jehopravidelnosť. Šteniatko spočiatku prikrmujeme mliekom, ohriatym natelesnú teplotu, do ktorého pridáme žĺtok, krupičnú kašu, odvar zovsených vločiek alebo detské piškóty. Týmto spôsobom prikrmujemešteniatka zhruba týždeň, a potom stravu rozšírime o kvalitné varenéalebo surové mäso, ktoré by malo byť namleté, ovsené vločky, ryžu,piškóty, tvaroh alebo syry. Stravu môžeme riediť teplým čerstvýmmliekom alebo mäsovým či zeleninovým vývarom. Šteňaťu podávame tiežsurovú, jemne mletú mrkvu alebo mrkvovú šťavu, ktorú primiešame dokŕmnej dávky.
Dávky krmiva by sa mali zvyšovať len pozvoľna. V prípade, že chcetešteňa navyknúť na kompletnú suchú potravu, začnite mu ponúkať v obdobíasi jedného mesiaca jeho veku malé dávky konzervovaného mäsa a vniekoľkých ďalších týždňoch pridávajte kompletnú suchú kŕmnu zmesurčenú pre šteniatka v tomto veku. V ôsmich týždňoch by potom šteňatámala byť kŕmené iba touto špeciálnou, šteňacou suchou stravou.Najvyššie nároky na kvalitu stravy má šteňa vo veku dvoch až šiestichmesiacov veku. Hlavné jedlo by malo byť podávané vždy večer, poskončení všetkých aktivít, aby ho šteňa mohlo v kľude a dobre stráviť.Strava by mala byť pestrá a šteňaťu by mala chutiť. Každému chutí niečoiné a každý chovateľ iste skoro príde na to, čo chutí a vyhovuje jehopsovi, a aké prílohy v strave odmieta.
Šteňaťu, ale ani dospelému psovi nikdy nedávajte kuracie a iné duté alámavé kosti, môžeme mu však dopriať kosti teľacie. Na trhu je tieždostatok bezpečných náhradiek za kosti, napríklad žuvačky z kože, ktorémajú šteňatá aj dospelé psy vo veľkej obľube a dobre sa ich žuvaním ajzabavia.
Hlavný podiel výživy šteňaťa musia tvoriť základné zdroje bielkovín atukov, teda mäso, vnútornosti, syry, vajcia apod. Tuky a proteíny bymali byť v potrave vždy obsiahnuté v rovnováhe. Optimálny príjem tukova proteínov rozlíšené podľa veku psa je uvedený v tabuľke. Šteňatám vobdobí rastu, pokiaľ im nie je podávané kompletné suché krmivo, sa tieždoporučuje pridávať vitamíny, minerálie a pre dobrý vývoj kostrypreparáty sa správnym pomerom vápnika a fosforu. Kombinácia granúl adomácej stravy nie je vhodná, pretože naruší optimálne hladiny látok vgranulách. Pokiaľ šteňa dostáva príliš mnoho vápnika, hrozí muosteochondróza. Pokiaľ je ku kompletnému krmivu pridávané mäso, tedavlastne nadbytok fosforu, ktorý so sebou pri vyplavovaní z organizmuberie aj vápnik, môže zase vzniknúť odvápnenie, ktoré vedie k vývojovýmvadám.
Aby šteňa navyklo na dobrý kŕmny režim, podávame mu kŕmenie vždy vrovnakú dobu a misku mu ponecháme len asi 20 minút, pokiaľ má dobrústravovaciu morálku nechudne, netlstne, a rastie pomaly. Pomalý rast jenutný k tomu, aby sa rastúce kosti stačili sýtiť vápnikom anevyťahovali sa do dĺžky a nezostali tenké a zle vyrastené. Ak vyrastiepes príliš rýchlo, jeho kosti a kĺby nemajú dobrý základ a naviac je nanich pes čoskoro príliš ťažký, čo vedie k ortopedickým poruchám vývojakĺbov.
Výživa šteniat malých plemien 
Malé plemená dospievajú skoro, telesne sa vyvíjajú veľmi rýchlo, anárast hmotnosti je teda rovnako veľmi rýchly. V raste majú tietoplemená veľkú energetickú potrebu, ktorá po ukončení rastu a zmenšeníkŕmnej dávky rýchle klesá. Je však potrebné zaistiť, aby šteňatá neboliprekrmované, pretože nadváha zdraviu škodí.
Výživa šteniat stredných plemien
Vývoj u stredných plemien prebieha v niekoľkých fázach. Asi v deviatichmesiacoch veku výrazne stúpa váhový prírastok, bez toho aby pes malväčšiu potrebu príjmu potravy. Pes dorastá do výšky dospelého psa aďalej sa vyvíja váhovo bez potreby zvyšovania kŕmnej dávky. Výživašteňaťa je u týchto plemien najtypickejšia.
Výživa šteniat veľkých plemien
Tieto plemená sa vyvíjajú a dospievajú pomerne dlho. Najvyššie nárokyna výživu sú do šiestich mesiacov veku. Problém u týchto plemienspočíva v udržaní optimálnej rýchlosti ich rastu a v optimálnomzásobení organizmu vápnikom a fosforom. Rýchlosť rastu vyplýva zenergetickej bohatosti kŕmnej dávky, pokiaľ je kŕmna dávka nadmerneenergeticky bohatá, dochádza k veľmi rýchlemu rastu šteňaťa a kosti, ajpri dostatku všetkých dôležitých stavebných látok, nestačia tvoriťpevné a dostatočne silné kostné tkanivo, čo vedie k bolestivosti adeformitám končatín.
Skôrako šteňa dosiahne polovičnú hmotnosť dospelého psa, má dvojnásobnúpotrebu dôležitých látok, v neskoršom období rastu potom 1,5krát vyššiupotrebu než dospelý pes. Vo veku siedmich až ôsmich mesiacov dosiahnešteňa zhruba tri štvrtiny hmotnosti dospelého psa. Psa staršieho akojeden rok stačí kŕmiť dvakrát denne. Strava mladých psov musí byťkvalitná, pretože vývojové vady spôsobené zlou výživou sa v neskoršomveku už nedajú odstrániť. V tejto fáze rastu by sa mala strava skladaťz dvoch tretín zo živočíšneho a z jednej tretiny z rastlinného krmiva.V tomto období je tiež vhodné pridávať vitamíny a minerálne látky.Pokiaľ psa kŕmime kompletným suchým krmivom, vyberieme také, ktoré jevhodné pre toto vekové obdobie psa, a vitamíny ani minerály užnepridávame. K zosileniu chrupu sú vhodné teľacie kosti alebo psiesucháre.
| Váha v dospelosti | Vek 6 týždňov | Vek 3 mesiace | Vek 6 mesiacov |
| 10 kg | 330 | 530 | 700 |
| 30 kg | 1200 | 1800 | 2600 |
| 50 kg | 1950 | 2500 | 4000 |
Kŕmenie dospelých psov
Pesdospieva po ukončení rastu, teda zhruba vo veku 18 mesiacov. Dospeléhopsa stačí kŕmiť raz denne. Aj pre dospelého psa platí, že kŕmiť by samal v stanovenú dobu, a nikdy mimo nej. Raz týždenne môžeme v tomtoobdobí veku nasadiť pôstny deň, kedy psovi podávame len niekoľko psíchsuchárov a čistú vodu. V tomto období sa znižujú požiadavky na prísunživočíšnych krmív, v porovnaní so stravou mladého psa je to obrátenýpomer, strava dospelého psa by sa teda mala skladať z dvoch tretín zrastlinného a jednej tretiny živočíšneho krmiva. Pokiaľ ide o psaslužobného alebo poľovného, ktorý je aktívne zamestnaný, je vhodné, abypomer medzi prijímanou rastlinnou a živočíšnou stravou bol 1:1 alebomôže byť zachovaný pomer ako u mladých psov. U dospelých psov súindividuálne rozdiely v príjme potravy, a to aj u rovnakého plemena, jenutné brať ohľad na jeho pracovné zaťaženie, aktivitu a zdravotný stav.Pokiaľ je pes kŕmený kompletným suchým krmivom, je nutné ho vybraťnielen podľa veku psa, ale taktiež podľa jeho pracovného zaťaženia apohybových aktivít. Dobrým indikátorom kvality kŕmnej dávky a zdraviapsa je množstvo a konzistencia výkalov, je teda dobré dennekontrolovať, čo za psom zostáva.
Príklad zostavenia kŕmnej dennej dávky pripravovanej doma:
750 g mäsa
400 g tvrdého príkrmu (cestoviny, ovsené vločky, krúpy apod.)
200 g zemiakov
100 g zeleniny
10 g minerálnych solí
15 g kuchynskej soli
Obezitupsa takmer vždy zaviní jeho majiteľ tým, že mu pripravuje stálelákavejšie a chutnejšie krmivá a podáva množstvo maškŕt. Výsledkom je,že pes prestane prijímať potravu podľa potreby a prijíma stravu podľasvojej chuti, čo vedie k tomu, že prijme aj niekoľkonásobne vyššiemnožstvo než potrebuje a začína tlstnúť. Obezita je jedným znajbežnejších zdravotných postihnutí psov. Obéznym psom je potrebnéznížiť celkové množstvo potravy, vynechať sacharidy a obmedziť príjemtukov. Na trhu je dostať suché kompletné krmivá, ktoré sú určené právepre znižovanie hmotnosti. Tieto krmivá sa používajú taktiež u starýchpsov, kŕmna dávka pre obéznych psov je však o 20-30% nižšia. Na obalekrmiva by malo byť toto rozdielne dávkovanie uvedené. Diéta preobéznych psov spĺňa svoj účel tým, že umožňuje majiteľovi kŕmiť psanízkokalorickou stravou, ktorá utíši jeho hlad a pritom obmedzí príjemživín.
abuľka ukazuje, koľko kalórií by mal pes za deň prijať, aby pomaly a nenásilne ubral na hmotnosti.| Váha psa, ktorú chceme docieliť | Príjem kalórií za deň |
| 2,5 kg | 120 |
| 5 kg | 200 |
| 7 kg | 275 |
| 10 kg | 350 |
| 12 kg | 400 |
| 15 kg | 470 |
| 20 kg | 600 |
| 25 kg | 700 |
| 30 kg | 800 |
| 40 kg | 1000 |
Tátoproblematika je dnes už pomerne dobre vyriešená. Predkladáme vámtabuľku, z ktorej možno vyčítať početnosť kŕmnych dávok v určitýchvekových obdobiach psa.
| 1 – 2 mesiace | 5 – 6x denne |
| 2 – 4 mesiace | 4 – 5x denne |
| 4 – 6 mesiacov | 3 – 4x denne |
| 6 – 12 mesiacov | 2 – 3x denne |
| 12 – 16 mesiacov | 1 – 2x denne |
| 16 mesiacov a viacej | 1x denne |
